Nie je to o dovolenkovaní! Keď cestujem, musí to mať význam!

Veronika Šustáková
Panama Skyline

03 feb Nie je to o dovolenkovaní! Keď cestujem, musí to mať význam!

Cestovanie mladých ľudí nie je viac o dovolenkovaní a váľaní sa celé dní niekde na pláži s mojitom v ruke. Pre mnohých z nás  je to skôr spôsob, ako niečo nové zažiť a naučiť sa. Spôsob ako prekonávať seba samých, vzdelávať sa a osobnostne rásť. A to je práve ten druh cestovania, ktorý nás, NOtroubelistov GOtravelistov, zaujíma a fascinuje.

Po vyčerpávajúcom rokovaní sme sa zhodli, že ťa nebudeme dopovať iba našimi osobnými príbehmi a jediným uhľom pohľadu. A tak od dnes dávame možnosť aj ostatným mlaďasom zo Slovenska podeliť sa o ich zmysluplné cestovateľské skúsenosti a postrehy.

Pohodlne sa usaď, lebo práve začíname!

Tadááá, poprosím potlesk pre prvého pána na scéne – Michala!

Kto to je ten Michal?

Michal je mladý Slováčisko, ktorý miluje fotografovanie, pozná všetky hlavné mestá a vo svete sa dokáže orientovať lepšie ako doma. Už počas svojho študentského života sa rozhodol opustiť hranice Slovenska a spoznávať krajiny a kultúry nám blízke, ale aj vzdialené. Počas štúdia medzinárodných vzťahov a diplomacie na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, chopil svoj život pevne do rúk a začal seriózne cestovať. Zo začiatku najskôr spoznával zákutia Európy, no netrvalo dlho a začalo ho to ťahať aj mimo domáceho kontinentu, hlavne do Latinskej Ameriky. Michal je jeden z tých, čo nevyhľadáva cestovanie typu all inclusive, či celodenné slnenie a mroženie sa na lehátku. Rozhodol sa preto vyhrnúť rukávy a vydal sa za dobrovoľníctvom do ďalekých krajín Latinskej Ameriky, konkrétne do Venezuely a Panamy.

10 (1)Počas kultúrnej stáže bolo mojou povinnosťou prezentovať moju krajinu a kultúru všade, kde sa pohnem. Slovenská vlajka mi preto robila spoločnosť dosť často. Vedľa mňa stojí dievča z hostiteľskej rodiny a ďalší stážista z Mexika. (Venezuela, Montalbán)

Michal prezraď, aký spôsob cestovania teba osobne láka?

Cestovanie má pre mňa význam len vtedy, keď idem do nepoznanej krajiny, na vlastnú päsť, kde môžem vidieť tú pravú kultúru krajiny, žiť s domácimi obyvateľmi a objavovať nepoznané. Keď niekam idem, vždy mám na to dôvod a jasnoprečo idem práve do tej konkrétnej krajiny. Či už je to stáž, dobrovoľníctvo, kamaráti, niečo špecifické, čo tam chcem zažiť či vidieť alebo jednoducho kultúra, ktorá ma zaujíma a chcem ju skúmať hlbšie prostredníctvom môjho pobytu. Keď sa už v danej krajine nachádzam, snažím sa vidieť a navštíviť čo najviac. Veď nikdy neviem, či je to naposledy, alebo sa ešte niekedy vrátim.

05Moji dvaja kamaráti Seferino a Antonio z miestneho indiánskeho kmeňa, ktorým som pomáhal stavať drevené domčeky uprostred džungle na ostrove. (Panama, Bocas del Toro, Isla Cristóbal)

 

Povedz nám trošku o tvojej Latino dobrovoľníckej výprave.

Moja prvá veľká cesta bola v lete 2013 do Venezuely. Išlo o kultúrnu stáž, kedy som mal na starosti triedu malých Venezuelčanov. Rozprával som im o Slovensku, našej kultúre, jedlách, zvykoch a tradíciách, či o ľuďoch. Taktiež som im chystal slovenské jedlá, robili sme spolu ďalšie hravé aktivity a mal som s nimi parádne úsmevné chvíle. 

Po ďalších dvoch rokoch som sa v lete 2015 vybral do Panamy. Tento raz išlo o dobrovoľníctvo ako ho klasicky poznáme. Teda v princípe, že ja som pracoval určitý čas u niekoho a výmenou za moju prácu som dostal od nich zadarmo jedlo a ubytovanie. Tam som strávil svoj pobyt na viac menej opustenom ostrove, ktorý bol súčasťou desiatok ostrovov pod názvom Bocas del Toro (pri hraniciach s Kostarikou v Karibskom mori). Celý ostrov bol pokrytý dažďovým pralesom, respektíve tropickou džunglou a mojou úlohou bolo aj s dvomi ďalšími dobrovoľníkmi starať sa vždy o nejakú časť pralesu a robiť všetko potrebné – klčovať stromy a vysoké trávy mačetou, zbierať kokosy, pomáhať so stavbou domčekov z dreva miestnym Indiánom, staranie sa o zvieratá atď.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Do Južnej Ameriky som neodcestoval sám, zobral som so sebou Kubka a Maťka. Reprezentácia krajiny je jedna z najdôležitejších vecí, pokiaľ si v zahraničí, nikdy na to nezabúdaj. Vo väčšine krajín tretieho sveta nemá Slovensko ani svoje Veľvyslanectvo, preto sa postav do úlohy pána veľvyslanca práve TY a ukáž svetu krásy našej vlasti. Slovensko má byť na čo pyšné. Na fotografii som s kamarátkou a tanečnicou Marou v typickom venezuelskom prevedení. (Venezuela, Barquisimeto) 

Znie to dobrodružne, ale ako si sa k tomu dopracoval? Išiel si na vlastnú päsť, alebo cez nejakú organizáciu?

Keďže som bol od druháku na výške členom organizácie AIESEC, ktorá sprostredkováva kultúrne stáže pre študentov, rozhodol som sa využiť túto možnosť a ísť na kultúrnu stáž do Venezuely priamo cez nich. Avšak, po skončení kultúrnej stáže som ostal v krajine dlhšie a cestovanie bolo už plne v mojej réžii a organizácii.

Panama bola takpovediac zameraná skôr na cestovanie a v rámci toho som robil aj dobrovoľníctvo. Vďaka ktorému som viac spoznal krajinu a jej úžasné miesta, na ktoré by som sa inak nedostal. Avšak hľadanie a výber stáže/dobrovoľníctva boli v tomto prípade čisto na mne. Všetko som si vyberal a zariaďoval sám. Išiel som cez stránku www.workaway.com. Zatiaľ čo ja viem, je to asi najlepší web na hľadanie dobrovoľníctva v krajinách celého sveta a dá sa vybrať z tisícok ponúk.

09 (1)Ako správnych stážistov nás privítali na miestnej univerzite, kde mala ich pobočka AIESEC miestne sídlo. Po príchode do univerzitného kampusu by som mohol moje pocity opísať štyrmi slovami: všetky oči na mne. Nechám pracovať tvoju fantáziu, aby si si domyslel prečo. (Venezuela, Guacara) 

Prečo práve Južná Amerika? Predsa len je to trošku od ruky.

Keďže som sa dlhé roky učil španielsky jazyk, s učením postupom času prišiel aj záujem o španielsku kultúru, tradície, hudbu, jedlo a všetko ostatné. Aj keď výučba španielčiny na strednej škole bola dobrá, nebola dostatočná na to, aby som vedel plynule rozprávať. Chýbal posledný krok k tomu, aby som to dokázal. A tým bola cesta do Južnej Ameriky na niekoľko mesiacov, kde som bol nútený rozprávať a myslieť po španielsky každú minútu. Keď som už mal vybratý región, na ktorý som sa orientoval, potreboval som ešte dôvod cesty okrem samotného cestovania a spoznávania krajiny. A tak sa zrodil nápad ísť na dobrovoľníctvo.

01 (1)Počas dobrovoľníctva v dažďovom pralese sa mi každý deň po zobudení naskytol takýto unikátny pohľad. Nebral by si aj ty? (Panama, Bocas del Toro, Isla Cristóbal) 

Čo ťa najviac očarilo, alebo prekvapilo?

Chudobní obyvatelia, ktorí tam bývajú v slamoch, chatrčiach, príbytkoch postavených z prírodných materiálov, tisíce ľudí na malom kúsku alebo v jedno paneláku. Nemajú základné podmienky pre slušný život. Indiáni žijú v prírode, pralesoch, svojich indiánskych domčekoch so životným štýlom 500 rokov dozadu. S oštepmi, sekerami, mačetami, lukmi a šípmi, miestnymi šamanmi. Tieto veci v Európe nikdy neuvidíme, takže kto nebol mimo Európu, nevie si to ani len predstaviť. Aj napriek týmto podmienkam len ťažko uvidíte človeka, ktorý by sa sťažoval na jeho aktuálny stav. U nich platí, čím menej majú, tým viac dajú. Potom nad tým začnete premýšľať aj Vy a zmení Vás to k lepšiemu.

06Indiáni z kmeňa Emberá sú jedným z dvoch najväčších kmeňov žijúcich na území Panamy. Mal som možnosť nazrieť do ich súkromia a vidieť niečo, čo moje oči ešte nikdy predtým nevideli. Ich životný štýl v 21. storočí je podobný indiánom žijúcim v Paname v časoch, keď Krištof Kolumbus objavil Ameriku. Myslíte si správne, sú vyše 500 rokov pozadu. (Panama, Río Chagres)

A čo hovoríš na horkokrvnú latinskú kultúru? Dostal ťa do kolien starý známy kultúrny šok?

Vo všeobecnosti môžem povedať, že pokiaľ niekto ide mimo Európu, je jedno, do ktorej krajiny sveta pôjde. Všetko bude iné ako v Európe či na Slovensku. Každá vec bude nová a nepoznaná. Treba sa pripraviť na obrovské kultúrne šoky, ktoré treba zvládnuť a potom už pobyt v krajine bude len potešením. Keby som mal menovať a rozprávať o stovkách zážitkov, spomínať tisíce ľudí, ktorých som na cestách stretol, boli by sme tu veľmi dlho. Ja vždy vravím: „čo človek, to iný príbeh.“

07Tou druhou početnou skupinou sú indiáni z kmeňa Kuna, žijúci v provincii Kuna Yala na severe krajiny, ktorým patria jedny z najkrajších ostrovov v Karibiku pod názvom San Blas. Priateľskosť by ste u nich hľadali len veľmi ťažko, turistov v láske príliš nemajú, ale naopak ich umenie vyrábať ich vlastné indiánske výrobky je na svete naozaj unikátne. Oni sami ich nosia vždy a všade. (Panama, San Blas) 

Viem, že je to asi ťažké zrovnávať Slovensko s Južnou Amerikou, ale predsa skús dať pár postrehov.

Odlišnosť slovenskej respektíve stredoeurópskej kultúry a latinskoamerickej kultúry je niečo ako Zem a Pluto = totálne neporovnateľná. Všetko je odlišné, naozaj všetko. Keďže krajiny Južnej Ameriky patria ku krajinám tretieho sveta, životná úroveň je oveľa nižšia ako v Strednej Európe. Takže všetko (až na svetlé výnimky, ktorých je málo) je horšie ako u nás – doprava, život, potraviny, služby, atď.

Naopak, čo sa týka ľudského faktora, ide o najsrdečnejšie kultúry na svete a dali by Vám aj to posledné, čo majú, aj keď oni sami nič doma nemajú. Preto by sme si mali z nich brať príklad. Len málo vidieť hádky medzi ľuďmi, všetci žijú v harmónii a v štýle ‘mañana’ (teda nespravím to dnes, ostane mi na zajtra a ja to spravím aj tak až pozajtra). S ničím sa nestresujú, všetko ide tak ako má, žiadne náhlenie. Je to niečo neporovnateľné s našim životným štýlom. My sme všetci v neustálom strese, vybavujeme ostošesť, máme pracovné stretnutia, deadliny, problémy, hádky, stretávame sa s nevraživosťou, závisťou a ešte oveľa viac. Takže by sme si mali po tejto stránke zobrať od nich príklad v tej priateľskej povahe a kľudnejšom, ale zábavnejšom a temperamentnom spôsobe života.

08Indiánske detičky sú jedným slovom čarovné. Nikdy neskrývajú svoje nadšenie, sú energické a smejú sa od ucha k uchu, hlavne keď sa jedná o schovávačku v miestnej dedinke. Veď sa len pozri na žiarivý úsmev tohto malého indiánskeho šibala. (Panama, San Blas) 

Máš pocit, že ťa táto dobrovoľnícka skúsenosť obohatila a niekam v živote posunula? (profesijne či osobnostne).

Odpoveď je jednoznačne ÁNO. Každá jedna skúsenosť ťa niekam v živote posunie. Či už je pozitívna, alebo negatívna, alebo či ti ide o život. Vždy je to pre tvoje dobro. Z každej jednej krajiny, z ktorej som prišiel domov, som sa cítil akoby silnejší a viac namotivovaný na ďalší cestovateľský úlet. Vedel som si viac vážiť to, čo mám doma. Či už to, čo mám priamo ja, alebo všeobecne doma na Slovensku. Na Slovensku sa radi sťažujeme, ale pritom si neuvedomujeme, že na Slovensku sa ľudia majú neskutočne dobre v porovnaní s ostatným zvyškom sveta.

Môžeme byť hrdí na všetko, čo máme u nás na Slovensku. Veľakrát sa sťažujeme, že nemáme toto a hento, ale opak je pravdou. Nemusíme riešiť základné potreby ako nemať čo do úst, strechu nad hlavou, zdravie, finančné prostriedky. Náš národ má všetko, čo si zmyslí a preto môžeme byť hrdí na to, kde žijeme. U nás v domácnosti sa rieši, prečo nie je utretý prach už 3 dni a že ostal jeden vlas v umývadle po rannom umývaní zubov. V Južnej Amerike sa rieši ako prežiť konkrétny deň a čo dať do úst na prežitie svojej vlastnej rodine a deťom. Tento rozdiel by si mal uvedomiť každý Slovák.

02Po celodennej práci v pralese a studenej, avšak o to osviežujúcej sprche vonku v prírode som takto trávil moje poobedné siesty. Bez internetu. Avšak televízor prírody som mal hneď pred sebou. (Panama, Bocas del Toro, Isla Cristóbal) 

Takže osobnostný a morálny rast určite je a samozrejme aj čo sa po pracovnej stránke týka. Čím scestovanejší človek a čím plnšie a zaujímavejšie CV, tým lepšie šance na uplatnenie sa v blízkej budúcnosti. Vďaka cestovaniu robím aj veci, ktoré by som nikdy predtým v živote ani nepovedal, že ich dokážem spraviť. Takže si posúvam moje limity stále vyššie, prekonávam a zlepšujem sa.

A čo budúce plány? Chystáš sa ne nejaký podobný pobyt, alebo  kam ťa to tentoraz ťahá?

Keďže som sa pred nedávnom vrátil z dvojmesačnej stáže na Diplomatickom inštitúte MZV v Sofii (Bulharsko) a stihol som absolvovať aj ďalšiu stáž v NR SR v Bratislave, momentálne som doma a rozmýšľam, ktorým smerom sa ďalej vydať. Ktorá krajina by bola tá najvhodnejšia na navštívenie, čo by som mal kde spraviť, akú príležitosť využiť, atď. Takže prechádzam takým prechodným obdobím.  Ale priznám sa, že seriózne rozmýšľam o možnosti vycestovať buď do Afriky alebo Ázie a ísť na dobrovoľníctvo financované cez SlovakAid prostredníctvom organizácií ako ADRA, GLEN, či Človek v ohrození, ktoré majú veľa zaujímavých ponúk. Buď sa jedná o humanitárnu pomoc, alebo rozvojovú spoluprácu. Pretože strašne ma láka ísť niekde, kde je životná úroveň fakt zlá, alebo naopak krajina je po strašnom prírodnom nešťastí. Chcel by som takouto formou prispieť svojou maličkosťou a pomáhať miestnym ľuďom, ktorí sú fakt v núdzi a potrebujú to oveľa viac ako ja (my).

03Keď bývaš v pralese, všade kam sa pohneš je len ten prales. Takéto výpady do divočiny a následné scenérie boli na dennom poriadku. (Panama, Santa Fé) 

Daj nejakú osobnú múdrosť pre mlaďasov, ktorí možno práve váhajú či ísť, či neísť.

Keď Lenin hovoril „učiť sa, učiť sa, učiť sa“, moja rada do života znie jednoducho: cestovať, cestovať, cestovať! Pretože aj po krátkej konverzácii s cudzím človekom hneď zistím, či je ten človek scestovaný, alebo prežil celý život na Slovensku. Je to proste vidieť. Ak to mám zhrnúť, podľa môjho názoru by si mal každý jeden mladý vyskúšať, aké je to cestovať. Mal by okúsiť svet na vlastnej koži, mal by zažiť aké je to byť hladný, nemať peniaze, byť okradnutý, podvedený a neviem ešte aký všelijaký. Proste nemať ten komfort, ktorý máme doma, aby sme si potom lepšie uvedomili, o čom je celý tento svet. Ako sa žije v iných oblastiach sveta a vedeli oceniť to bohatstvo, čo máme doma.

11Keď pôsobíš ako stážista v nejakej krajine, pamätaj, nikdy nie si jediný. Na spoločných akciách sa teda stretneš aj s ostatnými stážistami a každý zdieľa postrehy z danej krajiny zo svojho pohľadu. Väčšinou sa naše pozitívne aj negatívne skúsenosti zhodli. Na fotografii som so stážistom z Kostariky a stážistkou z Ugandy počas AIESEC konferencie. (Venezuela, Maracaibo) 

Tu by som ešte rád podotkol, že mladí vysokoškoláci by mali dostávať lepšie info o tom, kde a čo sa dá vo svete robiť, kam sa dá vycestovať, kde sú aké projekty, aké príležitosti môžu počas štúdia využiť. Pretože všetko je o vedomostiach a keď ich daný študent má, vie si zorganizovať celé štúdium tak, aby veľa cestoval a mal z toho úžitok a kvalitné CV. Takže dôležitá je informovanosť, čo bohužiaľ veľakrát chýba a ľudia sa ma pýtajú, ako som si čo vybavil, pretože sami o tom nevedia.

Záverečné P.S. od Michala…

Keby mal niekto z čitateľov záujem ma kontaktovať, či už naplánovať nejaký spoločný trip, alebo potrebuje nejaké cestovateľské rady, môže mi pokojne napísať správu na FB: Michal Hertlík. Veľmi rád odpoviem, poradím a vysvetlím.

Úplne na záver, jedno obrovské ĎAKUJEM patrí mojim rodičom, ktorí mi vždy pomáhajú a podporujú ma v tom, čo robím.

Vďaka Michalovej novonadobudnutej super zručnosti používať mačetu, od hladu na cestách isto neumrieš 😛

04Jednou z najbežnejších pochutín v Latinskej Amerike je jednoznačne kokos priamo odtrhnutý z kokosovníka. Aby si sa dostal k zaslúženej odmene v podobe kokosového mlieka, stačí použiť mačetu a si tam. (Panama, Bocas del Toro, Isla Cristóbal) 

Ďakujem Michal za rozhovor a ochotu porozprávať nám o svojom dobrodružstve. Ak máš aj ty zmysluplné cestovateľské skúsenosti zo sveta a chceš sa o ne podeliť aj s ostatnými, tak nám stačí len napísať a my sa ti určite ozveme.

Zatím doskakavenia priatelia a užívajte svet mladých, ktorý je plný neobmedzených možností 🙂

Nie je to o dovolenkovaní! Keď cestujem, musí to mať význam!
5 hlasov

Related Posts

Žiadne komentáre

Zverejni komentár