Fjordy nás už volajú a tak musíme ísť.

fjord

11 Sep Fjordy nás už volajú a tak musíme ísť.

Po našom trojtýždňovom pobyte v Osle, sme sa konečne rozhýbali a v nedeľu sme mu zamávali na rozlúčku. Zbalili sme švestky a vyrazili smer juhozápad za prvým fjordom našej výpravy – Kjeragbolten. Pred nami krásnych 400 km a GPS hlási čas príchodu za 6,5 hod. Čož v prepočte na Móricove pomery znamená najskôr tak za 8 hodín. Takže serus mestský život, fjordy nás už volajú a my musíme ísť 🙂

Nečakaj a nasadaj! Prevezieme ťa za ďalším Móricovim dobrodružstvom.

Údolie jazier, oviec a tunelov

Tibor šoféroval a moja úloha na cestu bola jasná. Zasadnúť k počítaču a konečne v kľude napísať článok. No samoška, nič také sa nakoniec nekonalo. Proste sa nedalo! Celú cestu som sedela načapená na okne s foťákom v ruke a nevedela som kam skôr kukať. Krásna príroda, rozprávkove domčeky a údolia posiate ovcami. Miestami sme si pripadali ako v Indii, keď sme kvôli stádu motkajúcom sa po ceste museli zastaviť. Keby nám aspoň ten klaxón fungoval. Fakt krásna panoramatická cesta. Za oknom sa striedalo jazero za jazerom a tunel za tunelom. Škoda že nás nenapadlo ich počítať. Ale mala som pocit, že sme ich prešli aspoň sto.

Výstup povolený len s čelovkou a najneskôr do 23:00!

Náš prvý fjord tejto výpravy bol Kjerag. Na parkovisko sme dorazili niečo po pol piatej, čo podľa správcu parkoviska bolo už neskor na výstup. No po krátkom vyjednávaní nás bez problémov nechal ísť pod podmienkou, že si vezmeme čelovky a vrátime sa najneskôr o 23:00. Vraj ináč nás pôjde hľadať. Hore sme si to pádili plnou parou, aby sme to stihli ešte za svetla. Úprimne povedané bola som aj trochu sklamaná, lebo tá slávna skala medzi dvoma horami vyzerá lepšie na foto ako v reále. Ale ináč celý výstup a výhľad bol parádny. Nakoniec sme boli radi, že sme dorazili neskôr, lebo všetci turisti už odišli a tak sme nemuseli čakať v radoch na foto, ako je to už zvykom.

Kempovanať sa tu nesmie!

Neviem či to bolo jazykovou bariérou, alebo tým že občas počúvam len tak na pol ucha, no každopádne došlo k nedorozumeniu. Na Kjeragu sme plánovali opäť otestovať našu “profi” kempingovú výbavu a užiť si východ slnka. Holt nič také sa nekonalo. Ujo na parkovisku nám totiž povedal, že kempovanie je zakázané. Keď sme sa však po zotmení terigali z Kjeragu a na chvíľu sme sa zamotali mimo turistického chodníka. Vtedy sme stretli skupinku Belgičanov, ktorí tam stanovali. Dole sme došli trošku podráždení a ujo nám vysvetlil, že on tým myslel kempovanie na parkovisku a nie hore. Ale nakoniec sme boli na druhý deň vďační, keď sme sa prebudili v suchej postielke a za oknom lialo ako z krhly. To by asi náš extrémne premokavý stan ktorý prepúšťa aj keď neprší asi nedal.

Týždeň na špinavca

Tento týždeň si to užívame čisto že v natural štýle na humusáka. Posledný krát naša pokožka pocítila vodu v nedeľu a od vtedy sa nám až do včera nepodarilo nájsť vyhovujúce sprchy.  Keďže je už trošku zima, ťažko sa nám používa naša mobilná kúpelňa a v tejto oblasti je akosi ťažšie nájsť spršku. Volili sme medzi alternatívou ísť na plaváreň, alebo do kempu. Vyhral kemp, no nakoniec sa zase raz sprcha nekonala, keďže teta to trošku prestrelila s cenou keď na nás vyvalila, že to bude 100 NOK (10eur) pričom ubytovanie v kempe v stane stojí tak isto. A tak sme si povedali, že to ešte jeden deň dáko zvládneme. No nakoniec sme vychcali so systémom. Začíname sa učiť na vlastných chybách. Ďalší krát sme sa už nepýtali a išli sme rovno k sprchám na pankáča.

Shit happens, alebo Mórickove prvé zlyhanie.

Ok, tak možno to nebolo až tak Mórickove zlyhanie ako naša hlúposť. Chceli sme nocovať v prírode a tak sme našli akúsi cestičku a celkom príjemný spotík pri potôčiku. Dolu kopec bol dosť strmí, ale boli sme tak hladní, že nebol čas na zamýšľanie sa, či sa odtiaľ aj dostaneme. No a veruže nedostali. Keďže pár dní predtým popršalo, pri prvom pokuse rozbehnúť sa hore kopcom sa Móricove črievičky zaborili do bahna. No ako sa hovorí, nádej zomiera posledná. Tak sme sa všetkými možnými spôsobmi z príručky mladých skautov snažili Móricka odtiaľ 2 hodky vyhrabávať. No keď už ani slack line nepomáhal rozhodli sme sa pohľadať pomoc. Nakoniec nás zlatý Litovčan z bahna vytiahol a auto bolo behom pár minút von. Zablatení od hlavy až po päty sme sa trošku vymáchali v potoku a šup konečne surfovať.

Raz si hore, raz si dole.

Hoci náš plán bol hneď po prvom fjorde pokračovať na ďalší, akosi sa zmenilo počasie a teda aj náš plán. Rozhodli sme sa ostať o pár dní dlhšie v mestečku Stavanger a ísť na výstup keď bude slnečno dva dni po seba, aby sme mohli hore konečne stanovať. No ako sme sa prechádzali mestom v stánku so zeleninou sme sa dali do reči s miestnym Poliakom, ktorý nám prezradil o surferskom pobreží. No viac nám nebolo treba a už sme fičali na plážu. Na tomto tripe sa mi najviac vidí táto mega flexibilita a rôznorodosť. Nie sme nijak časovo tlačení a tak si môžme dovoliť meniť plány a skákať z jedného dobrodružstva do druhého.  Zatiaľ čo ešte dva dni dozadu sme boli na Kjeragu a šantili sa na snehu a odrazu sme sa ocitli na pobreží a brázdili sme vlny. Hoci moro je trošken studené, ale keď si človek pri väčšej vlne cvrkne do neoprénu dočká sa aj hrejivého pohladenia na duši 😛

Ponaučenie na záver:

Zadarmo sa v Nórsku ani len nevycúraš priateľu. A dokonca občas ani za peniaze. Treba so sebou nosiť kartu, lebo dokonca aj záchod tu funguje na terminál 😀 A ak nemáš, no holt smola. Ak máš slabší mechúr odporúčam nosiť v ruksaku náhradné nohavice 😀

 

 

Fjordy nás už volajú a tak musíme ísť.
1 vote

Related Posts

No Comments

Post A Comment